Môj život

Baklažán Ferko

V skratke o mne...

Ahoj, ja sa volám Ferko a som baklažán. Narodil som sa u seba doma. Mám rád seba. A som veľmi kamarátsky. Pokračuj dole a dozvieš sa o mne viac.

Moje detstvo 


14. novembra v 2019-tom roku v regáli v Tescu stál som,   ostatné baklažány ma srali, tak prišiel kamoš Pali,                         čo ma zobral na prieč celým mestom - do Trnavy. 

Najprv som sa ubytoval doma, no takmer ma postihla kóma, keď´som videl Paliho frajerku, ako mi nakladá teplú polievku.

 Na druhý deň som zavítal do školy, kde sme mali na obed samé karfioly. Našiel som si aj kamku, mandarinku Darinku a Fridricha, čo bol banán na chvíľku. 

Keď mi zomrel otec Fruľo, cítil som sa ako truľo. Matka sa o mňa nikdy nestarala, pretože sa na iného baklažána zamerala. 

Dúfam že sa ti môj príbeh páči,                                               napíš mi na email čo tvoje hrdlo ráči.



Môj kamoš bananis AKA Friedrich

Ahojte ludia, baklažáni a moja mamka. Dnes by som vám chcel predstaviť mojho najlepšieho kamaráta zo školy. Volá sa banán Friedrich inak nazývaný frid. Je veľmi zelený a zo spodu hnilý a nieco mu kvapka z riti. Ale aj tak je moj bff aj keď smrdí ako riť mojej mamky. 


Ten bananis malý, je velmi smradlavý aj hnilý. furt mu z riti niečo teče, snáď sa neupeče. Pekne hnedo opálený, na mňa nie je nikdy nahnevaný. Je to predsa môj najlepši priateľ, raz ho chcel zjesť ďateľ.

Pozdravujem Fridka môjho bff ... i love u


Mám frajerku

STORY TIME

Tento pribeh sa začal včera večer keď do nášho domu prišiel nový člen rodiny. Zrejme nejaká zelenina. Volala sa Magda. Bola avokádo. Napísal som o nej aj báseň:

Magda tá zelená pokožka, 

smradľavá jak moja ponožka.

Tuším je aj tehotná,

je to dievka tajomná.

Pupaky ma na riti,

sú to malí paraziti.

Túto básničku vložil som jej do rúk .... vtedy... som zistil že niet to dievka tajomná ale iba MUŽATKA škaredá.  Ale predsa ma k nej alebo teda k nemu niečo priťahuje. Tá mužnosť tej ritnej dierky... som ja gay či chlapec čo ľubi ritné dierky?



Pohreb

Pohreb môjho otca Fruľa

V ten osudný deň keď som prišiel domú. Tatko ležal v ruke v nejakej pani. Myslel som že sa len hrajú ale do očí mu striekal teplý tetkin pot. Zobrala ho a umyla. Skoro sa zadusil. trápil sa veľmi. Hodila ho na pohrebnú dosku, skoro mu rozbila mozog, ktorý nemal. Zobrala tú ostrú vec, a pichla mu ju rovno do srdca, ktoré taktiež nemal. Začala ho krájať na tenké kúsky. Nakrájala ho iba do polovice aby sa trápil. Nevládal som sa na to pozerať tak som si prdol a odľahlo mi. Smrdelo to jak môj tatko ktorý žije už len z polovice. Začala z neho vytekať divná tekutina. Tetka ho strčila do nejakej pračky. Vraj sa to volá rúra. Začal som Veľmi plakať. Zrazu ma tá tetka zodvihla a hodila ma do nejakej temnej krabice. Začal som kričať no nič nebolo počuť. A vtedy bol koniec pohrebu.

 

ahojte moji kamoši

a už som aj ja na tanieri

Trpel som v tom chladiacom boxe dlho, až mi z toho srdce stvrdlo. Nakrájali ma na krúžky, dali na mňa kus petrušky a je mi teplo, Váš Ferko. 

Teším sa

baklazanferko@gmail.com

to som ja
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky